Sviatok práce nakoniec v Číne prehrmel bez akýchkoľvek veľkých parád. Aj bez akýchkoľvek malých parád. Dosť nás to sklamalo. Dúfali sme v pochody s čínskymi drakmi, vlajkami a veľa ohňostrojmi minimálne. Vyšlo najavo, že si len užívajú trojdňové voľno, čo tiež nebol náš prípad. Mne sa síce porušilo aspoň pár hodín, ktoré učím mimo našej jazykovky (som niečo ako „učiteľ na prenájom“ v iných školách), ale všetky hodiny v našej sa bezpardónu odučili, čo znamená, že chudák Tonic si užil všetky. Prvomájový kiss na líčko som dostala pod umelým rozkvitnutým stromom a aspoň sme si dopriali dosť haluznú večeru pri Xiwei rezervoáry s Louise. Jedlo sa vyberá priamo v kuchyni, na dvore si vyhliadneš tú správnu, najchutnejšie vyzerajúcu kuru, a v altánku na záhrade počkáš, kým ti ju pripravia.
Všade broskyňové stromy, cítime sa ako u babky na záhrade, hrozne príjemné miesto. Čakanie na kuru si spríjemňujeme lúskaním mušlí, ktoré konzumujeme takmer surové s wasabi omáčkou.
Potom došiel kotlík s celým nasekaným uvareným kohútom a Louise sa vytešovala, že všetky paprčky aj hlavu mohla zjesť sama, lebo my sme na ne zrovna nemali chuť :) Radšej sme poobhrýzali ostatné kohútie kosti. Dosť drahý špás, v Číne platí smiešne pravidlo, že čím nechutnejšie jedlo dostanete, tým viac zaplatíte. A tak fajné vykostené kura s arašidmi máte za 12 yuanov, kým za pochybný vývar všetkého, čo taký kohút ponúka zaplatíte 75 yuanov. Celá večera aj s pivami nás vyšla takmer na 200, čo je toľko, koľko Tonic zaplatil za celú birthday párty pre siedmych ľudí s výbornými chodmi :D Ale večer to bol príjemný, spláchli sme ho pivkom priamo pri vode a mesiačiku – krása. Louise je absolútne netypická Číňanka. Hrozne ju mám za to rada :D
Už sa hrozne oteplilo, z roláku, bundy a šálu som prešla rovno do trička a kraťasov. Bez jari rovno do leta, čo sú toto za móresy? Číňania ešte zmenu teploty asi nezaregistrovali, lebo sa stále promenádujú navlečení do mikín a svetrov. Musia byť hrozne zvyknutí na osobné nepohodlie. To, že je ti nepríjemne, je vlasnte normálne. V zime im preto nevadí zima, a v lete teplo :)
Voľné pondelkové a utorkové dni ešte stále trávime tradične – výletmi po okolí. Chytili sme miestny dedinský bus a odviezli sa mimo mesta na vyprahnutý a rozhorúčený vidiek. Ticho, polia, kľud, šum stromov, vody, roľníci pri práci, či teta melie múku medzi dvoma mlynskými kameňmi. Konečne viem, čo to znamená:D
Riadny oddych od hluku večne trúbiacich áut, vykrikujúcich predavačov a preplnených ulíc. Späť stopom :D Ani sme nechceli, ale kým sme šľapali popri ceste na autobusovú zastávku, zastavila nám mini-dodávka a dvaja veselí chlapíci nás odviezli do mesta. Chvíľu bol problém vysvetliť im, že mi naozaj nechceme ísť do Qufu, čo je vedľajšie mesto a hlavná aj jediná turistická atrakcia tu v okolí. Nevedeli proste pochopiť, prečo chceme ostať v Zoučengu :D
Utorok sme absolvovali výlet do dve hodiny vláčikom vzdialeného Xuzhou, ktoré už leží v inej provincii. Trochu už zaváňa veľkomestom a najviac nás, konzumentov (smutné ale je to tak) teší Carrefour. Dopriali sme si bohaté západné nákupy takých zbytočností ako horčica, mletá káva, či dáka tá kozmetika. Tradične pozrieme mestské parky a oddýchneme pri jazere Yunlong aj v daždi.
Cesta naspäť vlakom je dosť brutál. Kúpili sme najlacnejší. Bez miesteniek. Nadžgatý ako si to neviete predstaviť. Jediné miesta, kde sa môžeme postaviť je vedľa obrovského bojlera na horúcu vodu. Každú polhodinu príde chlapík, vyšikuje nás odtiaľ a prihodí do kotla za lopatu uhlia. Horúco!! Navyše jediné miesto, kde vo vlaku môžete fajčiť. Takže sa tu zgrupujú a tlačia s nami aj tí, čo majú miesta na sedenie a zadúšajú nás cigaretovým dymom. Ale preventívne máme so sebou plechovky čínskeho vodového piva, usadneme na špinavú zem a ani okom nemiháme.
Konečne nám prišiel Mark. Amík ako vyšitý. Ale zdá sa, že bude pohode. V office máme hneď meeting a preberáme stále tie isté nezmyselné keci. Konečne je to ale vtipné, obaja s Tonicom sa totiž smejeme popod fúz, lebo Mark z toho vyzerá byť zmätený. My už sme si zvykli, že jedným uchom dnu - druhým von. Potom mu ukážeme mesto, ale veď veľa tu toho nie je čo ukazovať, hlavne keď chalanisko prišiel zo Šanghaja. Tak ho aspoň vezmeme na večeru.
Sobotu sme sa všetci traja boli strihať. Obrovské kaderníctvo, plné nastajlovaných mladých Číňanov so šialenými ázijskými emo-účesmi. Traja ťa len zdravia pri dverách, ďalší dvaja roznášajú vodu na pitie alebo časopisy. Mužský účes stojí dvakrát toľko ako ženský. Dosť haluz, že?
Kým ja v nedeľu odučím poslednú hodinu, chlapci sa spokojne vyberú na neplánované dvojité rande. Dievčence z univerzity, do ktorej areálu sa vlastne presťahoval náš office, si ich pekne počkali a odchytili po práci :) Tonic je medzi nimi zjavne obľúbený, lebo už randí naraz s dvoma :D Večer ma ťahajú so sebou, ale idem veľmi nesvoja, nerada bývam piatym kolesom na voze. Nakoniec som sa ale výborne sa zabavila s Markom, kým sa Tonic venoval čínskym dievčinám. Po záverečnej si vravíme, že odprevadíme Marka do hotela a hodíme očkom aj našu opustenú hotelovú izbu. Ukázalo sa, že nie je až taká opustená. Z vnútra počuť prekvapené čínske hlasy, a keďže je už po polnoci, nemáme záujem o nikam nevedúci rozhovor s niekým, kto po anglicky určite vedieť nebude. Ako sme neskôr zistili, bol to nás šéfino, pán Han. Čo tam robil a o takomto čase, by sme sa aj spýtali. Ale aj tak by nám nerozumel.
Tak sa zdalo, že s príchodom Marka sa dali veci trošku do pohybu. Príchod ďalšieho človeka, ktorému sa zdá divné platiť aj hotel aj byt výrazne posilnil naše bojové línie. Všetko sa zdalo, že smeruje k lepšiemu. Až kým sme konečne s pánom Hanom nešli do Jiningu zmeniť naše víza, čo sme chceli urobiť už dávno, ale Číňania majú na všetko čas. A narazili na čínsku nepriebojnosť na strane nášho šéfa a čínsku tvrdohlavosť na strane územčistého úradníka a tak v pase máme stále víza turistické, a asi to tak aj zostane. A keďže moje vypršia už o pár dní, nútene idem na výlet do Hong Kongu. Po záplavách, ktoré tam vystrájali posledné dni idem s veľmi zmiešanými pocitmi. Nechce sa mi cestovať 48 hodín vlakom vyše 2000 km tam a späť, aby som na 48 hodín videla mesto, ktoré ma aj tak nezaujíma. Tonic ísť nemôže a hrozne zase závidí. Jediné, čo ma teší, že je to opäť výlet Ja&Ja. Aspoň si trochu oddýchnem od chlapcov :)
Oddych celkovo potrebujem, hlavne od práce a večných meetingov, ktoré nikam nevedú. Minule som totiž už vážne vybuchla, zvýšila hlas a ručne stručne vysvetlila Jean, čo si o nich myslím. Škoda len, že nerozumela polovici, čom som rozprávala. Ale čert ich ber. Už som ticho, počúvam len na pol ucha a kreslím si svoje kartičky, čo potrebujem na hodiny. Nejdem si tu nervami plytvať :) A tak hoci máme každý večer od 7-9 English Saloon a nechápeme, čo tam máme s tými deckami robiť, nepýtam sa. Zase raz nám nevedia tlmočiť, čo vlastne chcú. Je to ale jedno, lebo tam nikto nechodí. Sedíme a kukáme po sebe. Potom sa bavíme, že aké knižky budeme ďalej používať počas ďalších nasledujúcich päť rokov. Vážne chcú aby som im plánovala 5-ročnicu!? O dva mesiace odchádzam, fakt mi je to jedno :D Prišla som sem nabrať skúsenosti, a získala som jednu nezaplatiteľnú, o ktorú by som sa rada s vami podelila: Nikdy, ale skutočne nikdy nepracujte pre čínsku firmu!!! Akúkoľkvek!
Dnes bol veľmi príjemný deň, po raňajšej hodine v učebni pána Chena nás pozval všetkých troch na obed do reštaurácie špecializujúcej sa na ryby. Tak sme ochutnali niekoľko zvláštnych druhov, vrátane žabacích stehienok, ktoré však boli žiaľ viac o kostiach ako o mäse :) Chlapci išli na druhú do officu, a keďže ja som učila ďalšiu hodinu až o štvrtej, užila som si príjemné poobedie s Louise, konečne o samote, tak sme mali čas prekecať babské veci :) Potom ma zobrala do Beauty salónu, kde som si vychutnula vskutku luxusné zaobchádzanie s mojou maličkosťou, 5 čínskych dievčeniec ma obskakovalo, kým jedna neprestajne kydala na moju tvár všakovaké čínske bahná a masky a krémy, ďalšie mi masírovali ruky a hlavu a voľačo veselo štebotali. Záverom skvelého dňa bolo objavenie miesta, kde v Zouchengu ČAPUJÚ pivo, do smiešnch plastových pohárov, ktoré majú vyzerať ako krígle :D
A tak už mi ostáva len odučiť zajtra ráno poslednú hodinu, rezervovať hostel, zbaliť saky-paky, a poď ho do Veľkého Mesta :) V zdarví zostávajte, Adios!
Komentáre