Čínske spacie vlaky sú fantastické. Hrozne rada nimy cestujem. Ak sa mi podarí dostať na ne lístok, ovšem. V lete sa stáva cestovanie v Číne neskutočným trápením. Číňania neradi cestujú, a väčšina z nich si to ani nemôže dovoliť. Naše kolegyne neboli ani tak ďaleko, ako je hlavné mesto provincie. Akoby niekto, kto býva v banskobystrickom kraji v živote nebol v Banskej Bystrici. Keď však začnú prázdniny, a to malé percento z nich, ktoré podľahlo čaru spoznávania neznámich miest, sa vyberie na cesty, je to, akoby sa rozhodla naraz v jeden deň cestovať celá Slovenská republika. Viete aké to je, keď sa chcete pred nejakým veľkým sviatkom u nás dostať domov? Tak Vianoce, či Všech svätých, sú zrazu v Číne každý deň. Vlaky sú preplnené na prasknutie. Lístky sa kupujú minimálne týždeň dopredu. Aj to už budú spacie miesta isto vypredané, ale môžete mať šťastie dostať aspoň hard seat, teda miesto na sedenie. Tí, čo šťastie nemali, budú posedávať či polihovať v bordeli na zemi v uličke a nechať sa okopávať tými, čo šťastie
A odkedy začalo v Číne EXPO, všetky čínske kroky vedú do Shanghaja. Číňania sú na túto udalosť nesmierne hrdí, a každý, kto si to môže dovoliť, chce na vlastné oči vidieť „veľké múzeum“, ako ho príhodne volajú.
Preto ma vôbec neprekvapuje, že hoci kupujem lístok s predstihom, miesto na označenie čísla sedadla na lístku je prázdne. Neskutočne sa hrozím 13 hodinovej cesty nočným vlakom postojačky, s plným nákladom. Ale kufor bol nakoniec na sedenie celkom ok, a sympatický Číňan v stredných rokoch ma sem tam pustil sadnúť, aby som si trochu oddýchla od zavadzania v ulicke... a tak som sa po dvoch rokoch opäť ocitla v Shanghaji, spolu s tou neskutočnou masou ľudí, ktorí sa sem valili zo všetkých kútov republiky :)
Shanghai je skvelé mesto, moc ho mám rada. Ľudia sú tu síce ešte bezohľadnejší ako zvyčajne, ale celkovo má strašne fajn atmošku. Na druhý deň som sa vybrala na letisko, pekne v tradičných čínskych šatách, vítať dôležitú delegáciu - mojich rodičov, ktorí ak ma chceli vidieť, nemali na výber, len sadnúť na lietadlo a zahrať sa na Mohameda, lebo hora chcela ostať v Ázii.
EXPO
Hneď druhý deň sme sa rozhodli ísť pozrieť, o čom ten celý humbuk okolo Expa je.
Mark, aj môj šéfino pán Han, ktorý to už
Obrovský areál tejto svetovej výstavy sa rozkladá na oboch stranách rieky HuangPu, ktorá preteká Shanghajom. Vedie sem niekoľko vstupných brán, väčšinou všetky rovnako preplnené.
Musím uznať, že to ale bolo fakt exkluzívne spravené, skvelá organizácia, čo u Číňanov šokuje. Čisté, prehľadné, kopu autobusov, trajektov, či dokonca metro, spájajúce jednotlivé časti po oboch stranách rieky. Na véckach papier, mydlo a európske záchody, čo je jav nevídaný, a všetci organizátori a informátori perfektne speakovali, no proste radosť sa tam motať :D Až na tých ľudí. V skutku ohromné davy ľudí.
Hneď na úvod sme si to namierili k vraj najlepšiemu aj najdrahšiemu pavilónu – pavilónu Saudskej Arábie. Niekoľko prúdový rad sa strácal v nedohľadne. Ľudia, vyzbrojení skladacími prenosnými stoličkami, vytrvalo čakali pod nápismi zavesenými na zábradliach – Čakacia doba na vstup 4 hodiny. Nechápem, čo môže niekoho tak fascinovať na Saudskej Arábii, že bude 4 hodiny čakať v čínskej mačkanici, aby sa dostal dovnútra.
Nám osobne je SA vcelku ukradnutá, tak si ju odfotíme zvonku a vyberieme sa obzrieť, ako to vyzerá pred Čínskym pavilónom.
Vstup doňho je prefíkane urobený tak, že nevidíte, koľko ľudí čaká. Naivne si myslíme, že tu bude menej natrepané, však načo by všetci tí Číňania chceli vidieť niečo, čo vlastne dôkladne poznajú. Ukázalo sa, že to mi nepoznáme Číňanov. Čakali sme vyše dvoch hodín. Aj by sme to vzdali, hneď ako sme náš omyl pochopili, ale už bolo neskoro. Nedá sa uniknúť a predrať sa cez nich naspäť k východu :D
Zato bol ale Čínsky pavilón exkluzívny, samozrejme hra svetiel a neónov, ale vzbudzoval rešpekt, treba uznať. Dokonca sa vnútri môžete povoziť vláčikom. Ani zmienka o predlhej čínskej histórii. Všetko sa týkalo hypermodernej čínskej budúcnosti, čo, koniec koncov, dokonale vyjadruje postoj dnešných Číňanov. Neváhali by zbúrať Čínsky múr, aby mohli vystavať ďalšie mrakodrapy.
Po tejto skúsenosti volíme jediný možný spôsob, ako si EXPO vychutnať – vyhýbať sa najobľúbenejším pavilónom a pozrieť si tie, na ktoré sa tak dlho nečaká. Tak obídeme USA, Kanadu alebo iné obľúbené štáty, ale zato navštívime Srí Lanku, Pakistan, Venezuelu, množstvo afrických pavilónov a mnohé iné. Ostatné pavilóny sú orientované klasickejšie ako čínsky, a prinášajú prehliadku histórie, prírodných krás či najznámejších turistických pamiatok či zaujímavostí, a možnosť okoštovať národné pokrmy.
Pri "K2" v pavilone Pakistanu
Stupa Borobuduru z Indonezie. Dotkni sa ruky Budhu vnutry pre stastie...
Haibao - maskot EXPO-a
Slovenský pavilón dosť biedny. Slečna raziaca pečiatky do provizórnych Expo pasov, ďalšia vecička, z ktorej sú tu Číňania maximálne na vetvy, nám vysvetlí, čo sme mohli dopredu tušiť – rozpočet na prezentovanie našej krajiny na tejto svetovej akcii bol, zase raz, úboho malý. Okrem celkom dobre spracovaného filmového klipu o Slovensku premietaného na stene, sme tu ale nič neobjavili.
Zákutie venované Štúrovcom, na ktoré síce ako rodáci môžeme byť hrdí, ale nikoho nezaujíma, jeden stredoveký kostým a nepochopiteľné kreslo (asi chceli znázorniť obývyčku starej mamy), v ktorom sa všetci Aziati fotili. Ale zase, dali nám zadara slovenské odznaky;)
Český pavilón sa tiež nemal trikrát čím chváliť, iba ak premrštenými cenami v priľahlej reštavrácii, kde ste si mohli dať Knedlo-vepřo-zelo za 15 a zemiakovú placku za 18 euro. Nemali sme chuť, rovnako ako nikto iný.
Zato v indonézkom pavilóne som si dala moju obľúbenú Nasi Goreng aj so Saté na paličke a bolo dobre :)
Zistila som, že moji rodičia vládzu dáko viac, ako ja. Ja už jazyk po zem a mamka vrtuľa v zadku a hnala sa dopredu cez všetkých tých Číňanov, aby bola všade prvá. A oco – „Tam je taký pavilón, tam taký a taký a tam sme ešte neboli a tam poďme pozrieť“ a ešte o deviatej večer tancovali na africkú hudbu predstavenia v pavilóne Angoly ... valila som oči :D
Na záver sme si ešte vychutnali prehliadku alegorických vozov a príjemný medzinárodný deň sme mali za sebou :) Naozaj, Expo stálo za to.
The best of Shanghai
Celý zvyšok Shanghajského pobytu uletel nečakane rýchlo. Aspoň pre mňa. Prešli sme sa Nanjing Road, navštívili múzeum, People´s square, Yuyuanské záhrady, turistický Bazaar či uličky starého mesta.
Poobdivovali Perlu Východu, mrakodrapy Pudongu a výhľad z najvyššej budovy Shanghaja – SWFC.
Vláčikom sa odviezli do neďalekého mestečka Suzhou – Benátky východu, kde sme sa celý deň naháňali za naším čínskym sprievodcom a jeho partiou turistov, ktorý nás nalanáril do svojho turistického autobusu hneď na Suzhouskej vlakovej stanici. Všetko by bolo fajn, len sme furt nevedeli kam ideme, koľko tam budeme a trpeli konštantným strachom, že sa nám v davoch rovnako vyzerajúcich Číňanov raz stratí.
Pochutnala som si na slovenskej klobáske, korbáčikoch, či sardinkách v konzerve, ktoré som si zaželala doniesť, ocko si zase vychutnal čínsky zvyk promenádovať sa na verejnosti v pyžame a išli sme v nočnej róbe na pivo ( iba do reštiky v našom hosteli, ale aj tak mali zážitok ;))
Oslávili sme všetky narodeniny a sviatky minimálne na rok dopredu a ochutnali kopu čínskeho jedla a ovocia.
Potom som ešte zobrala rodičov do Zoo, kde ocko v jednom zo stánkov pochopil, že nie je až tak ľahké v Číne čísla na prstoch ukazovať, a po ukázaní čísla dva obdržal paličiek s kuracím mäsom 8 :))
Hrozne sme zmokli v Botanickej záhrade no a po týždni som i rodičom povedala good bye a ostala som v tomto čínskom svete už naozaj sama...
Hrozne čudný pocit, pozerať sa ako odcházdajú...doteraz som to bola ja, kto odchadzal.... a hlavne, doteraz som 5 mesiacov bola furt s niekým...a odteraz idem byť 5 či viac mesiacov furt sama. Raz sa z toho aj teším, lebo veď však preto som sa na tieto stáže dala a ostáva mi celý svet otvorený....a raz mam zase pocit, že 25 ročná krava, ako som ja, by sa už nemusela v trampkách a s rupsakom sama po svete ponevierať...no akoby uz mi aj pomaly dochadzalo, že začína byť toho všetkého dosť, alebo aspoň - tak akurát....ale to je asi len tou rozlúčkou, dúfam. Každopádne, je divné byť sám :)
Komentáre
suhlasim