15. deň 8. lunárneho mesiaca je dňom jesennej rovnodennosti. Žatva vrcholí, mesiac je vo svojej najžiarivejšej fáze, a to je pre Vietnamcov čas radosti, veselosti. Presnejšie, pre vietnamské deti. Oslavuje sa nesmierne farebný, veselý, hlučný a nezabudnuteľný Festival splnu mesiaca, druhý najdôležitejší festival v roku.
Ako každý správny festival, je opradený množstvom legiend, príbehov a povier. Jedna z nich hovorí o kaprovi, ktorý sa tak veľmi chcel stať drakom, že sa mu to nakoniec podarilo. Milý spôsob ako povzbudiť deti k presdvedčeniu, že sa môžu stať čímkoľvek budú chcieť, ak sa budú dosť snažiť. Zaujímavý je tiež príbeh o Chi Hang, žene, ktorá sa vycikala pri posvätnom strome, ktorý následne masívne narástol a za trest ju vyniesol až na mesiac. Práve preto každý rok, keď je mesiac najplnší, sa deti - ako nevinné bytosti - zúčastňujú pochodov s množstvom svetiel a lampiónov, aby nešťastnej Chi Hang ukázali cestu naspäť na zem. Za odmenu si potom pochutnajú na mesačnom koláči – Moon cake. Ten je zaujímavý hneď z niekoľkých hľadísk. Má symbolizovať mesiac, ale častokrát vôbec nie je okrúhly, ale štvorcový. Je vyrobený, ako inak, z ryže a nikto ho nepečie doma, kupuje sa vo veľkom v obchodoch. Nie je vôbec lacný, a už vôbec nie dobrý, aspoň z môjho uhla pohľadu. Každý tvrdí, že ho má rád, ale pritom ho nikto neje. Je skôr akýmsi darovacím predmetom, hmotným prianím príjemných sviatkov, teda aspoň si myslím, pretože som ich obdržala hneď niekoľko vo veľmi pekných darčekových baleniach. Jasná vec, že som sa zachovala po vietnamsky a v darovaní pokračovala, aj preto, že je to milé, aj preto, že mi vážne moc nešmakujú. Väčšinu z mojich darov skonzumoval Adam :)
Ako som už spomenula, je to festival určený deťom, ktoré ho už dlho vopred túžobne očakávajú. Nepochybne, sypú sa na nich počas neho totiž darčeky, sladkosti a peniažky zo všetkých strán. A nielen to, okrem toho ich čaká spústa zábavy ( a nielen ich, ale aj Maťku ;)) Nápadne to všetko pripomína americký Halloween. I vietnamské deti sa predvádzajú v maskách od výmyslu sveta, pochodujú ulicami a od domu k domu tanečníci navlečení do lesklých, väčšinou červeno-žltých kostýmov, reprezentujúcich draka, predvádzajú udivujúce dračie tance. Tie majú priniesť obyvateľom šťastie a hojnosť, tanečníkom zase pár grošov čí sladkostí do košíkov z palmového lístia, ktoré strkajú každému náležite pod nos, najmä “prachatej Európanke“. Nebojte, nebola som žgrloš :D
Tance „Ohnivého draka“ sú skutočne fascinujúcou podívanou. Prevádzajú sa vždy v pároch, kým ten prvý v predu vykonáva spleť najčudesnejších, rýchlych trhaných pohybov do všetkých strán, držiac nad sebou obrovskú hlavu draka, ten druhý nasleduje za ním a natriasa dračí chvost, ktorý veje z dračej hlavy. Doprovodom je ohlušujúci buchot obrovského pojazdného bubna. Všetko sa to deje za súmraku, v dlhočizných a hlučných sprievodoch, nesúc so sebou vlastnoručne vyrobené lampióny, najčastejšie v tvare hviezdy, s obrázkom usmievavého HoChiMinha.
Hoci oficiálne festival trvá len jeden deň (tohto roku pripadol na stredu 22 septembra), neoficiálne sa oslavuje aj týždeň. Nemôže ujsť vašej pozornosti. Už od piatku pozorujem na ulici prvé pochody a bláznivé bubnovanie pod oknami prerušuje všetky moje hodiny. Už v sobotu boli všetky deti v našej škole tak exitované, že namiesto študentov mi v laviciach sedeli piráti, strigy a motýle. Museli sme zrušiť poobedné vyučovanie a namiesto toho mali malú party – teda deti sa vytešovali a my s kolegyňami sme sa napchávali mooncake-mi a ovocím :)
Párty, alebo piknik pod holým nebom, za svitu mesiaca, je totiž ďalším charakteristým znakom. V nedeľu sa jedna taká konala pre decká z mojej ulice. Po celej dĺžke cesty sa porozkladali stoly a stoličky s občerstvením, stromy obvešali lampiónmi. Vybehla som z hotela si to všetko nafotiť, a bez váhania bola do osláv zapojená a nakoniec sa zúčastnila samotnej procesie a prešla s tancujúcimi drakmi niekoľko blokov:D
Vrcholom všetkých osláv bola teda samozrejeme streda, kedy sa celé mesto zmenilo na hlučnú farebnú a svieticu masu pochodujúcu ulicami. S Adamom sme sadli na bicykle a preháňali sa mestom krížom krážom, vychutnávajúc si celú tu parádu.
A potom prišiel štvrtok, a nestalo nám iné, len sa vrátiť do bežného pracovného kolobehu života....
Komentáre
heh